Minulý rok 28. júna 2007, v predvečer sviatku sv. Petra a Pavla, Svätý Otec Benedikt XVI. v bazilike sv. Pavla za hradbami predniesol úmysel vyhlásiť mimoriadny jubilejný „Rok sv. Pavla“, z príležitosti dvetisíceho výročia narodenia veľkého apoštola národov.
V sobotu 28. júna 2008 Benedikt XVI.  predsedal prvým vešperám Slávnosti sv. Petra a Pavla. Slávnosť sa začala o 18.00 hod. v Bazilike sv. Pavla za hradbami a pápež oficiálne otvoril „Rok sv. Pavla“, ktorý potrvá do 29. júna 2009. Na oslavách sa tiež podieľal ekumenický patriarcha Bartolomej I. a predstavitelia ďalších cirkví a kresťanských spoločenstiev. Pri tejto príležitosti tu Svätý Otec zapálil sviecu a odovzdal ju tamojším mníchom, ktorí ju budú opatrovať až do slávnostného ukončenia „Roka sv. Pavla“.

Kto bol Pavol, že si zaslúžil, aby ho katolícka Cirkev, ale aj iní kresťania celý rok oslávili? Na túto otázku odpovedal Jozef kardinál Tomko vo svojom nedeľnom príhovore z 22. júna 2008. Pavol sa narodil sa asi v ôsmom roku nášho letopočtu v maloázijskom meste Tarze, v provincii podriadenej Rimanom, ktoré sa dnes nachádza v Turecku. Pochádzal z bohatej židovskej rodiny, ktorá si získala rímske občianstvo, dostal meno Šavol a stal sa žiakom slávnej rabínskej školy učeného Gamaliela v Jeruzaleme. Ihneď za mlada bol teda v styku s troma kultúrami: gréckou čiže helénskou, rímskou a židovskou. Bola to zapálená osobnosť zo skupiny fanaticky orientovaných farizejov. Keď Židia kameňovali diakona Štefana, on chcel aspoň strážiť ich obleky. Potom si vyžiadal zvláštne dovolenie, aby mohol zavrieť do žalára kresťanov nielen v Jeruzaleme, ale aj v Sýrii. Hoci osobne už nestretol Ježiša za jeho pozemského života, Pán si ho našiel práve na trestnej výprave na ceste do Damasku, keď sa mu predstavil ako Kristus, ktorý žije v prenasledovaných učeníkoch: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“. Šavla zarazil ten tajuplný hlas a najmä stotožnenie sa s kresťanmi: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (Skutky, 9.kap.). Naraz poznal fyzickú osobu vzkrieseného Ježiša ale aj jeho tajomné spojenie s učeníkmi. Vzkriesený Kristus a mystický Kristus sa stanú jeho životným cieľom a programom, ktorému zasvätí celú svoju bytosť a konanie. Ako to neskôr rukolapne vyjadrí: “Pre mňa žiť je Kristus“ (Flp 1, 21)

 

Išlo teda o dôkladné a dôsledné obrátenie. Zo Šavla sa stal Pavol, ktorý „niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom“ (Sk 9, 19n). Nasledovalo celoživotné dobrodružstvo v službe Ježiša, ktorý si ho vyvolil, ale aj obdaroval krížom: „Jeho som si vyvolil, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno“ (Sk 9, 16). Z prenasledovateľa sa stal prenasledovaný, najprv od Židov, potom od Helenistov. Až po dlhšom čase si získal dôveru Barnabáša a niektorých z dvanástich apoštolov a odišiel do svojej rodnej provincie. Z Antiochie sa vydal na apoštolské cesty k pohanom, „ad gentes“. Na svojich troch veľkých misijných cestách ohlasoval Ježiša Krista v Anatolii, na území dnešného Turecka, na Kréte, v Grécku a Macedónsku za neuveriteľných ťažkostí a utrpení, ale aj apoštolských úspechov. Ako sám letmo spomína Korinťanom: „častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách. Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov,...od vlastného rodu,...od pohanov,...v meste,..na púšti,...na mori,...medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde...A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi“ (1 Kor 11, 23-28). Všade zakladal malé spoločenstvá veriacich, vychovával si spolupracovníkov a uvádzal ich do vedenia cirkví a udržiaval s nimi živé styky nielen osobnými návštevami, ale najmä listami. Na konci života Pavol sa musí zachrániť pred Židmi tým, že sa ako rímsky občan odvolá na cisára. Keď však v Ríme vypukne prenasledovanie, odsúdia ho na smrť sťatím hlavy. Tak položí svoj hrdinský život za milovaného Krista. Pochovajú ho v krásnej bazilike na Ostijskej ceste.

Benedikt XVI. poukázal na význam „Roka sv. Pavla“: „Úspech jeho apoštolátu závisí predovšetkým na jeho osobnom nasadení pri ohlasovaní evanjelia s úplnou oddanosťou Kristovi; s oddanosťou, ktorá sa nebojí rizika, ťažkostí a prenasledovaní“. Sv. Otec potom dodal: „Z toho môžeme si zobrať veľmi dôležité poučenie pre každého kresťana. Činnosť Cirkvi je dôveryhodná a účinná len v miere, v akej sú jej členovia ochotní osobne platiť v každej situácii za svoju vernosť Kristovi...Ako na začiatku tak aj dnes Kristus potrebuje apoštolov ochotných sa obetovať. Potrebuje svedkov a mučeníkov ako bol Pavol.“

Arcikňaz rímskej Baziliky sv. Pavla za hradbami kardinál Andrea Cordero Lanza di Montezemolo, ktorý dal podnet k tomuto roku pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že: „tento „Rok sv. Pavla“ sa bude konať predovšetkým v Ríme, kde je pod pápežským oltárom tejto baziliky už 20 storočí uložený sarkofág, ktorý podľa jednotnej mienky odborníkov a nespochybňovanej tradície uchováva ostatky apoštola Pavla. V tejto pápežskej bazilike a neďalekom rovnomennom benediktínskom opátstve sa bude konať celý rad liturgických, kultúrnych a ekumenických akcií, ako aj rôznych pastoračných a sociálnych iniciatív, inšpirovaných pavlovskou spiritualitou. Okrem toho je tu ešte výnimočný aspekt, ktorý je potrebné mať na zreteli počas - ekumenický rozmer.“

 

Rok sv. Pavla môže byť každému z nás príležitosťou pre:

•  nové objavenie postavy apoštola Pavla, jeho činnosti a ciest, o ktorých sa zvlášť píše v Skutkoch apoštolov, napísaných sv. Lukášom
• prečítanie si jeho apoštolských listov prvým kresťanským komunitám. Od sv. Pavla sa nám zachovalo 13 apoštolských listov, ktoré majú spolu 87 kapitol. Keď ich rozdelíme na celý rok, vychádzajú nám na čítanie 1-2 kapitoly týždenne
• pripomenúť si začiatky našej Cirkvi
• prehĺbenie si jeho bohaté učenie zamerané na „pohanov“ a rozjímanie o jeho spiritualite viery, nádeje a lásky
• prehĺbenie viery a našej úlohy v súčastnej Cirkvi podľa jeho učenia
• intenzívnejšiu modlitbu a prácu v prospech jednoty všetkých kresťanov v jednej Cirkvi, v skutočnom „mystickom tele Krista“

 

Aby všetci kresťania vedeli o všetkých aktivitách, ktoré sa budú diať pri príležitorsti „Roku sv. Pavla“, bola vytvorená špeciálna webová stránka www.annopaolino.org , ktorá bude stále aktualizovaná, aby sme mohli prežívať vrcholné udalosti v priamom prenose. Všetky programy počas roka sv. Pavla by mali mať zreteľný ekumenický rozmer: pozývať bratov rôznych kresťanských denominácií a spojiť sa v modlitbe za jednotu všetkých veriacich v Kristovom mystickom tele.